Rímskokatolícka cirkev, farnosť Bratislava - Lamač
Dejiny lamačského kostola a farnosti sú úzko spojené so vznikom a históriou našej obce.
Na prelome 15. a 16. storočia sa usídľujú u nás prví chorvátski kolonisti, ktorí opustili svoju vlasť, aby si uchránili životy pred hroziacim tureckým nebezpečenstvom.
V skromných podmienkach si stavajú drevené domce a už v roku 1553 budujú približne na mieste terajšieho farského kostola drevenú kaplnku. Žiaľ, táto ešte v tom istom roku vyhorela a rovnaký osud postihol aj časť vtedajšej drevenej osady.
Toto nešťastie nezlomilo odhodlanie našich predkov. Dávajú sa do obnovenia osady, ktorá sa postupne rozrastá a vzniká s nej poddanská obec mesta Bratislavy s názvom Lamač. Názov je symbolický. Prví obyvatelia Lamača pracovali neďaleko v kameňolome pri Železnej studničke.
V roku 1570 dokončuje sa v našej obci prvý murovaný kostol bez veže a súčasne vzniká samostatná farnosť. Lamačskí veriaci si volia za patrónku kostola sv. Margitu.
Kostol sv. Margity, okolo ktorého sa v tomto čase rozprestieral tiež cintorín, sa stal v ďalších desaťročiach a stáročiach svedkom mnohých pohnutých udalostí. Ako uvádza vo svojich písomných pamätiach rodák univ. Prof. Alexander Húščava, boli to často sa vyskytujúce požiare, neraz plienenia cisárskych a iných nájazdových vojsk a nie v poslednom rade veľké epidémie moru, ba i cholery. Desiatky obyvateľov vyšli na mizinu, mnohí sa stali obeťami epidémií. Obec, farnosť i kostol postupne chátrali. A tak v roku 1643 sa stáva Lamač iba filiálkou farnosti v Záhorskej Bystrici.
Tento stav trval takmer stodvadsať rokov. Lamač po celé toto obdobie nemal vlastného farára sväté omše boli iba v nedeľu a vo sviatok. Starostlivosť o kostol upadla a hoci sa tento v roku 1639 opravil, už v roku 1660 sa jeho veľká časť zrútila.
Lamačania neochvejní vo svojom vzťahu k cirkvi , sa opäť púšťajú do opravy kostola a budovania novej klenby a s veľkou húževnatosťou v roku 1667 pristavujú ku kostolu vežu s novým zvonom. Na zveľadenie vnútornej časti kostola však už prostriedky nemali.
Na pomoc prichádza kláštor Paulínov v Marianke, ktorý daruje Lamaču oltár, a tento sa po úprave stáva hlavným oltárom sv. Margity. Bočné oltáre tvoria: oltár Nanebovzatia P. Márie a oltár sv. Jozefa.
Ďalšie desaťročia charakterizujú neúnavné úsilie lamačských veriacich mať opäť vlastnú farnosť. Výsledok ich náboženského úsilia a uvedomenia sa dostavuje. 28. septembra 1752 prestáva byť Lamač filiálkou Záhorskej Bystrice. Kostol sv. Margity sa znovu stáva farským kostolom a lamačská farnosť je od toho času samostatná a nepretržite obsadená až dodnes.
Do polovice 18. storočia pôsobili v našej farnosti väčšinou kňazi chorvátskeho pôvodu a aj kázne odznievali v chorvátskom jazyku. Farnosť spravovala tiež kaplnku sv. Rozálie, ktorú postavil magistrát mesta Bratislavy v rokoch 1680-1682 na pamäť obrovského moru, ktorý zúril v Bratislave a pravdepodobne vo veľkom postihol aj našu obec.
Pribúdajúcimi desaťročiami a rastom lamačskej farnosti sa stupňuje požiadavka prestavby, rozšírenia, či výstavby nového kostola. Nepostačuje ani doterajší cintorín okolo kostola a v roku 1766 sa otvára nový cintorín na okraji obce. Z správ z tohto obdobia sa dozvedáme, že lamačský kostol vtedajším potrebám už nevyhovoval (bol malý, tmavý a vlhký) a hoci sa v ňom slúžili v nedeľu dve omše za sebou, ani to nepostačovalo.
Nádej na výstavbu nového kostola a však začala formovať až v tridsiatich rokoch dvadsiateho storočia.
V roku 1937 vzniká v Lamači osobitý výbor, ktorý si vytyčuje za cieľ zaobstarať prostriedky na rozšírenie kostola. Magistrát mesta Bratislavy, ktorý bol patrónom obce i kostola dáva prednosť zbúraniu starého kostola a postaveniu nového. Plán stavby kostola vypracúva bratislavský architekt Milan Michal Harminc. Mesto Bratislava zahŕňa stavbu do dvojročného budovateľského plánu s tým, že cirkevná obec v Lamači prispeje sumou pol milióna korún a manuálnymi prácami.
Tak sa i stalo. V lete roku 1947 sa starý kostol búra a základný kameň nového, pochádzajúci symbolicky z kameňolomu pri Železnej studničke, kladú 23.októbra 1947. Celkové náklady výstavby dosiahli takmer 5 miliónov korún. Vďaka pevnej vôli, vytrvalosti a obetavej práci lamačských veriacich a ich vtedajšieho duchovného správcu, zakladateľa kostola Juliána Benedikoviča, dochádza napokon 1. júla 1951 ku krásnemu a v histórii farnosti nezabudnuteľnému dňu posvätenia novovybudovaného kostola. Slávnostnú vysviacku mal biskup- apoštol. administrátor trnavskej diecézy ThDr. Ambróz Lazík.
Náš kostol je trojloďová pseudobazilika s kazetovým stropom a presbytériom s rovnakým uzáverom. Na priečelí kostola je mozaikový obraz sv. Margity od ak. maliara Ernesta Zmetáka. Drevený korpus na mramorovom kríži nad hlavným oltárom vytvoril ak. sochár Alexander Trizuliak. Plastika Sedembolestnej na bočnom oltári a terakotová krížová cesta sú dielom ak. sochára Fraňa Štefunku.